A wave of unwillingness has arisen after the Sunday´s independence declaration from the southern province of the Serbian Republic Kosovo not only in Serbia, but in the whole world. The Slovak republic was not the exception. Like individuals,who are strongly outraged in the discussions, so it is the case of various legal subjects. The Slovak sociability sent a letter to the embassador of the Serbian republic, New independent Slovakia offers the opportunity to attach one´s name online as a sign of protest against the seizure of Kosovo by the Albanians and the Slovak sociabilty movement challenges to buy and wear a T-shirt with the inscription „Kosovo is Srbija“.

Slovak patriots organized a demonstration at three places Bratislava, Banská Bystrica and Čakajovce. Next demonstration is going to take place in April, again in Bratislava.

The Slovak nation together with other Slovanic and European nations are ashamed of it, that in the time, when Jugoslavia was bombarded by the NATO murderers, our nations were silent with the exception of few individuals. In that time, the Serbian nation and its native land obtained another strike and the solidarity of „brothers“ is weak again. Although the pseudosovereign and pseudonational government of the Slovak republic expressed itself against the independence of Kosovo, but it has also managed to proclaim that in the case of (non-)recognition of the Kosovo state it will conform to the rules of „higher institutions“, which as we know have enabled and roofed the split of Serbia. The world´s solidarity with the brother Serbian nation is poor repeatedly – will we ever be able to look this nation in the eyes again?

Beo.sk

You know it: Young guys with love to guns hired in summer 2007 a shooting range in a village called Zemne, region Nove Zamky (southwestern Slovakia). There was also a man working for police forces. They perpetuated this hobby with help of a camcorder and last September some parts of these clips were placed on the Internet on Youtube portal by a young 24-year old policeman. And months were passing until someone noticed who has more power than even dictators in the nicest dreams – mainstream media. 

But what was the problem? Everything what has already been described is completely all right. The sin in the Orwell’s Slovak republic is that the youngsters allowed themselves not to call the figurine they were shooting at „Anča“ (as it is customary in Slovakia), but Hedviga.  Do you think that it is absurd to sack a person for this? It is ok, you are sober.  Just a sick pseudo democratic system we are living in not.
(Continue reading…)

30. októbra 2007, po necelých dvoch mesiacoch pôsobenia dosiahla slovenská verzia Metapédie významný míľnik: táto online encyklopédia už obsahuje viac ako 500 článkov na rôzne témy. Projekt Metapédie ako odštartovali švédski aktivisti v roku 2006 intelektuálnu alternatívu oproti tomu, čo poskytujú mainstreamové masmédiá a politicky korektné publikácie. V súčasnosti Metapédia obsahuje viac ako 7 500 článkov v deviatich európskych jazykoch. Osobitnú spriatelenú sekciu tvorí prevažne ruská WikiSlavia s vyše 200 000 článkami. Vďaka širokému spektru redaktorov sa databáza informácií postupne stále viac rozrastá.

V októbri 2006 bol švédskymi aktivistami založený projekt Metapédia. Ide o elektronickú encyklopédiu o kultúre, umení, vede, filozofii a politike, ktorá prináša alternatívne informácie oproti tomu, čo poskytujú mainstreamové masmédiá a politicky korektné publikácie. Toto sa odráža aj v samotnom názve encyklopédie: slovo „Metapédia“ je odvodené z dvoch gréckych koreňov: meta, čo znamená „mimo“ alebo „za“ a enkyklios paideia, čo znamená „encyklopédia“. Názov symbolizuje predovšetkým to, že Metapédia sa zameriava na témy, ktoré obvykle nie sú pokryté – t. j. spadajú mimo bežných encyklopédií.

Na rozdiel od iných podobných encyklopédií, kde sa často vyskytuje ideologická cenzúra, Metapédia nie je obmedzovaná politickou korektnosťou. Z tohto dôvodu už bola vyšetrovaná aj švédskym ministerstvom vnútra, avšak neúspešne.

1. októbra 2007, necelý rok po spustení projektu, sa k Metapédii ako ôsma v poradí pridala aj slovenská verzia encyklopédie, ktorú môžete nájsť tu: sk.metapedia.org

Týmto by sme zároveň chceli vyzvať aktívnych čitateľov, aby priložili ruku k dielu a pomohli pri raste tohto veľmi perspektívneho projektu. Spoločne máme šancu vybudovať veľmi zaujímavú encyklopédiu, ktorá by ľuďom slúžila ako kvalitný a dôveryhodný zdroj informácií.

Vilkas, administrátor slovenskej Metapédie

Po zmene vlády národnej zrady vedenej Mikulášom Dzurindom minulý rok v lete a nástupom k moci vlády Róberta Fica sa zdalo, že sa zmení mnohé. Najmä sa zdalo, že konečne skončí kolenačková podlizovačská zahraničná politika, ktorá Slovensku priniesla vo svete nelichotivý prívlastok vazala najmä USA, ale aj ultraglobalizátorov z EÚ. (Continue reading…)

Pál Csáky, novopečený predseda iredentistickej SMK, nezostal nič dlžný svojej povesti maďarského radikála. Podľa neho nastal čas na revíziu jazykového zákona. Údajne sa porušuje, keďže slovenské štátne orgány komunikujú v úradnom styku s Bruselom v angličtine. Tieto dokumenty sa potom následne ani neprekladajú do úradného slovenského jazyka. Ak je to naozaj tak, potom je smutné, že nás na to musí upozorňovať príslušník národnostnej menšiny s vôbec nie pozitívnym vzťahom k nášmu národu a jazyku (viď jeho hanopisy, ktoré ani nedovolil preložiť a vydať v slovenčine – prečo asi?). Samozrejme, nebola by to SMK, a najmä nie Pál Csáky, aby z uvedenej situácie nezačali vytĺkať politický kapitál. Namiesto toho, aby trvali na náprave uvedeného stavu, teraz požadujú, aby sa na Slovensku uzákonili všetky jazyky členských štátov EÚ ako úradné. Že by to znamenalo priam jazykový babylon, to už SMK neprekáža. Najviac by SMK chcela dosiahnuť používanie maďarského jazyka v zdravotníctve a niektorých ďalších inštitúciách. Možno by SMK bolo potrebné pripomenúť, alebo najlepšie uviesť do praxe zákon z Maďarska – kde na akomkoľvek úrade môže občan používať rodný jazyk. Ak si samozrejme zabezpečí a zaplatí tlmočníka. Po takejto legislatívnej úprave by sme sa nestačili čudovať, koľkože to našich spoluobčanov znovuobjavilo slovenský jazyk.

„Tiso bol človek, ktorý mal šancu v politike niečo urobiť v demokratickom systéme. Ale demokraciu si nevážil, nebol demokrat.“ (Dušan Kováč, historik SAV, Správy slovenského rozhlasu)

Dlhoročný čechoslovakisticko-boľševický historik Dušan Kováč konečne priznal, aký bol v skutočnosti režim v období prvej Slovenskej republiky. Hoci ho roky označoval za fašistický, v týchto dňoch sám priznal, ako to v skutočnosti bolo.

Nuž platí to známe: „Keď sa pomýli, aj pravdu povie.“ Našťastie, v slovenskej spoločnosti sa už začínajú objavovať aj triezve názory novonastupujúcej generácie historikov, nezaťažených komunistickou ideológiou. Aj keď ani ich dejinný pohľad ešte nie je zbavený nánosov svojich učiteľov, predsa len aj zúrivý odporcovia pod tlakom pravdy musia kapitulovať.

Sloveni a Slovenky, ktorí sa zúčastnili spomienkovej oslavy vzniku prvej Slovenskej republiky v Čakajovciach 17. marca 2007, vyhlasujú rozhodný protest proti štýlu práce niektorých masmédií za uverejňovanie hanlivých výrokov o našom prvom prezidentovi a o prvej Slovenskej republike. Jozef Tiso bol vznešeným človekom a vytrvalým ochrancom slovenského národa. Žiadame Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby zastavilo túto neutíchajúcu masmediálnu kampaň proti velikánovi nášho národa.

Účastníci oslavy vzniku prvej Slovenskej republiky,
Čakajovce 17. 3. 2007

Na Balkáne sme svedkami veľmi nebezpečného javu. Svetové spoločenstvo sa chystá umožniť vytvorenie samostatného Kosova, hoci to zaobaľuje do fráz, že nejde o nezávislosť. Ak ale Kosovo bude mať vlastnú hymnu, zástavu, vládu, miesto v OSN, a podobne, fakticky nezávislosť získa. Skôr či neskôr určite. Je však neuveriteľné, že stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN chcú umožniť vytvorenie takéhoto štátu. Je známe, že
vznikol za pomoci teroristickej

UCK (Kosovskej oslobodzovacej armády), ktorá vraždila a vyháňala najmä srbské, ale aj albánske obyvateľstvo, ktoré nesúhlasilo s jej cieľmi.

Svetový boj proti terorizmu tak naberá zvláštnu pachuť. Srbi, ktorí v Kosove ostali, tam prežívajú len v enklávach stráženými medzinárodnými jednotkami. Opäť paradox – NATO prišlo „zachraňovať“ Albáncov, dnes musí chrániť Srbov. A čo bude s nimi, ak Kosovo získa samostatnosť? Vojská NATO donekonečna nebudú môcť ostať v Kosove. Čo bude potom? Ďalšia „letecká kampaň“, ako poeticky nazvali vrahovia z NATO barbarské bombardovanie Juhoslávie v roku 1999? Asi áno, logika by tak naznačovala, avšak tentoraz v opačnom garde. Súčasnými prostriedkami tzv. demokracie je Kosovo neriešiteľný problém. Kosovo by sa stalo raritou, ako druhý Albánsky štát. Ako štát, v ktorom hrá prím mafia, drogy, násilie, krvná pomsta a predovšetkým islam. Ďalší moslimský štát v Európe. Toto chce medzinárodné spoločenstvo akceptovať.

Navyše chce otvoriť Pandorinu skrinku zmeny hraníc. Na to už netrpezlivo čakajú separatisti vo všetkých kútoch Európy, ale aj inde. A práve tu padá kosa na kameň. Všetci sa spoliehajú na „veto“ Ruska. Snáď sa slovanský brat zachová tak, ako v to dúfajú Srbi a ostatní Slovania. No aj Rusko by v konečnom dôsledku mohlo z Kosova profitovať. Stačí si spomenúť na ruské odštiepenecké regióny – napríklad Podnestersko v Moldavsku, či Abchádzsko a Osetsko v Gruzínsku.

V prípade precedensu Kosova, by bolo možné tieto regióny pripojiť k Ruskej federácii. Ba dokonca, aj Srbsko by mohlo nanovo otvoriť otázku Bosny a Hercegoviny a žiadať pripojenie Republiky Srbskej v Bosne k Srbsku. Jasne teda vidno, že vývoj na Balkáne bude ešte veľmi zaujímavý. Vinníkmi súčasného stavu sú USA a tie krajiny NATO, ktoré sa podieľali na bombardovaní Juhoslávie, keď jej zabránili urobiť poriadok s vraždiacimi hordami UCK. Dnes im prerástli cez hlavu a nevedia si rady. A tak ostáva len jediné: bratia Srbi, vydržte, spravodlivosť musí zvíťaziť!

S. H.

Dňa 25. februára 2007 sa uskutočnil Snem Spoločnosti Dr. Jozefa Tisu v Bytči. Pôvodný zámer dôstojného priebehu Snemu bol znemožnený nezodpovedným prístupom predstaviteľa mládežníckej organizácie, ktorému zdôverilo kľúče vedenie Kanadsko-slovenskej ligy na Slovensku za účelom starostlivosti o Rodný dom nášho prvého pána prezidenta. Jeho odmietavý postoj a zásadný nesúhlas umožniť uskutočnenie Snemu SDJT rozhorčilo všetkých účastníkov, ktorým nebolo umožnené ani nahliadnuť do jeho priestorov.

Snem sa tak konal v náhradných priestoroch. Po informáciách o činnosti od roku 2003 a predostretia plánu činnosti na najbližšie obdobie, bolo skonštatované, že je nevyhnutné oživiť členskú základňu a i celkovú akcieschopnosť Spoločnosti Dr. Jozefa Tisu. Účastníci Snemu sa zaviazali prispieť finančnými darmi aj na nový pomník pre prezidenta Dr. Jozefa Tisu, ktorý by mal byť odhalený a slávnostne posvätený na 60. výročie jeho mučeníckej smrti 18. apríla 2007 na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Účastníci Snemu vyjadrili pevné odhodlanie bojovať všetkými dostupnými prostriedkami za očistenie mena prvého prezidenta, ako aj zúčastňovať sa všetkých akcií organizovaných na jeho počesť.